Našli sme DOBRO(voľníctvo) v škole

Našli sme DOBRO(voľníctvo) v škole

Dovoľte nám pozvať vás na stretnutie s inšpiratívnou učiteľkou, dobrovoľníčkou Ivetou Masnikovou,

ktorá úspešne absolvovala školenie Service Learning a dobrovoľníctvo rozvíja so študentmi Gymnázia Terézie Vansovej v Starej Ľubovni. 

Service Learning je medzinárodne uznávanou vyučovacou stratégiou. Prepája klasické vyučovanie, ktoré poznáme z našich škôl, s potrebami reálneho života prostredníctvom dobrovoľníckych aktivít. Táto vyučovacia metóda sa stáva štandardnou súčasťou učebných osnov po celom svete, preto sme akreditované školenie Service Learning ponúkli základným a stredným školám aj v našom kraji. 

Na školenie, ktoré prebiehalo v júni a júli 2021 sa prihlásilo 6 pedagógov zo 4 škôl v Prešovskom kraji. Medzi piatimi pedagógmi, ktorí úspešne školenie ukončili, bola aj Mgr. Iveta Masniková z Gymnázia Terézie Vansovej v Starej Ľubovni a jej kolegyňa Ing. Daniela Bucková

Princípy Service learning sa im podarilo krásne implementovať priamo v škole, kde v septembri vznikol dokonca krúžok DOBROVOĽNÍK. Študenti gymnázia písali jarné pozdravy seniorom, plietli pre nich rukávniky, zbierali odpad v Tatrách, venčili opustené psíky, organizovali zbierky… jednoducho dobrovoľníctvo na Gymnáziu Terézie Vansovej “fičí” na plné obrátky. 

S pani Masnikovou sme sa stretli priamo na gymnáziu, kde vyučuje anglický jazyk a porozprávali sme sa s ňou nielen o dobrovoľníctve, ale aj o tom, čo jej školenie Service Learning dalo, a aké dobrovoľnícke aktivity so svojimi študentmi realizuje. 

 gtv_psiky-original

Učiteľka Iveta Masniková so svojimi študentmi pri venčení opustených psíkov. 

 

Ako dlho sa venujete dobrovoľníctvu na vašej škole? Pamätáte si aj na prvú dobrovoľnícku aktivitu so študentmi? 

Dobrovoľníctvu sa na tejto škole venujem tretí rok. Pred tromi rokmi som dostala „dobrovoľnícku triedu“. Tým chcem povedať, že prvé dobrovoľnícke aktivity, na ktorých som sa podieľala, začali vo svojom voľnom čase robiť práve moji študenti.

Čiže prvú dobrovoľnícku aktivitu iniciovali študenti? 

Áno. Ako som už spomínala, boli to študenti III.A, vtedy I.A, ktorí prišli s prvými nápadmi. V septembri nastúpili do prvého ročníka a v októbri už boli v Domove seniorov v Starej Ľubovni potešiť  seniorov  kultúrnym programom. Následne sme boli vo Vysokých Tatrách a vrátili sme sa s vrecami plastových fliaš a odpadkov. A tak to pokračovalo, aktivita za aktivitou.

Ovplyvnil nejako Covid vaše dobrovoľnícke aktivity? 

Žiaľ musím povedať, že nielen Covid, ale aj aktuálna situácia na Ukrajine odsunula niektoré naše aktivity. Nadviazali sme úzky kontakt s detským domovom v Podolínci. Navštívili sme deti v domove, odovzdali sme im zbierku hračiek, strávili s nimi krásne popoludnie a dohodli sa na spolupráci, ktorá mala byť prínosná pre obe strany. Tým, že deti v domove, ako sme sa dozvedeli od pána riaditeľa,  sú dobrí v ping-pongu a v hokeji, uvažovali sme, že by mohli vo voľnom čase športovať s našimi študentmi. Deti z domova by zažili krásny čas s niekým z iného prostredia a naši študenti by aktívne strávili svoj voľný čas. Tak ako nás to učili na školení Service learning, nielen dávam, ale aj dostávam☺. Opatrenia nám však neumožnili sa s deťmi stretnúť.  

Ako ste sa dozvedeli o programe Servece Learning?

Oslovilo nás Prešovské dobrovoľnícke centrum a na základe toho sme sa s kolegyňou rozhodli zapojiť sa. 

Čo vás na ponuke zaujalo? Prečo ste sa rozhodli zapojiť do programu Service Learning? 

Verím, že hovorím aj za kolegyňu… Potrebovali sme si utriediť myšlienky, aby sme efektívnejšie pracovali, aby sme dobrovoľníctvo robili lepšie a posúvali ho ďalej. 

Čo Vás na školení Service Learning najviac zaujalo? Čo bol taký “wau efekt”?

Ten “wau efekt” bol, keď sme zistili, že my síce robíme dobrovoľníctvo, ale robíme to „náročnejšou cestou“, pomáhame tam, kde si myslíme, že je potrebné. Na školení Service learning sme sa naučili ako pomáhať nielen tam, kde je to treba, ale pomáhať presne s tým, s čím je treba. Musím priznať, že celý priebeh školenia bol pre nás užitočný, pretože nám teraz šetrí čas, energiu, a naša pomoc padne na úrodnú pôdu. 

Ako spomínate na školenie? Ako prebiehalo a ako sa vám páčilo? 

Stretávali sme sa síce v online prostredí, ale napriek tomu, že to bolo také “neosobné” bolo to veľmi osobné. Stretli sa tam úžasní ľudia. Jednak ľudia, ktorí nás školili, ktorí nám ukázali smer, spôsob a cestu ako sa to dá, ale aj ľudia, ktorí robili dobrovoľníctvo už v praxi. Touto cestou sa chcem, aj v mene svojej kolegyne, Ing. Daniely Buckovej, poďakovať za príležitosť byť súčasťou nielen školenia, ale aj kolektívu. Síce sme sa osobne nepoznali a  stretli sme sa len v online priestore, ale sadli sme si po ľudskej stránke. Boli sme naladení na tej istej vlne, boli a sme kolegovia, ktorí sa podelia o svoje nápady, ktorí si navzájom poradia, ktorí sa inšpirujú...

Takže teraz robíte dobrovoľníctvo inak? 

Pred školením Service learning... čo sme si mysleli, to sme v dobrej viere robili☺. Teraz, keď chceme robiť nejakú dobrovoľnícku aktivitu, najskôr nájdeme komunitu a komunikujeme s ňou. Zisťujeme, či a s čím potrebuje pomôcť, a s čím môže komunita pomôcť nám, aby bola pomoc vzájomná. Školenie nám ukázalo cestu, ako robiť, to čo nás baví lepšie a efektívnejšie. Riadime sa osvedčenými krokmi a vďaka tomu je aj výsledok krajší. 

Vďaka Service Learningu nerobíme všetky aktivity so všetkými žiakmi. Naučili sme sa, že ak jedna komunita potrebuje pomoc napríklad v environmentálnej oblasti, pomôžeme so študentmi, ktorí majú k nej bližšie. Na druhej strane, máme kreatívnych študentov, tak pre týchto nájdeme komunitu, ktorej práve oni vedia pomôcť. Potom sú tu študenti, ktorí majú radi psíkov a tí zase pomáhajú v miestnej karanténnej stanici s venčením. 

Inšpirovalo vás školenie Service Learning k nejakému konkrétnemu projektu, ktorý ste zrealizovali?

To, čo sme si odniesli zo školenia, sme určite tento rok implementovali v praxi. Tento rok na našej škole pracuje krúžok Dobrovoľník. V rámci krúžku sme rozbehli viacero projektov, spomeniem posledný. Študenti – dobrovoľníci uplietli bez ihlíc 25 rukávnikov pre seniorov a 6 diek pre novorodenecké oddelenie nemocnice v našom meste. Rukávniky aj deky potešia najstarších aj najmladších. Naši študenti sa naučili pliesť a teraz môžu svojimi ručnými prácami potešiť svojich blízkych.  

rukavniky3-original

Pre seniorov a novorodencov plietli gymnazisti deky a rukávniky. 
 

Ako funguje váš krúžok dobrovoľník? Stretávate sa na pravidelnej báze? 

Stretávame sa pravidelne podľa potreby, pretože rešpektujeme všetky opatrenia, ktoré sú. Každý mesiac máme aktivitu, ktorej sa venujeme, ale ktorú máme dopredu zistenú po komunikácii s komunitou. Niektoré aktivity vyžadujú čas, iné aktivity sú kratšie. 

Koľko študentov je zapojených do tohto krúžku dobrovoľníctva?

Zapísaných máme 17 študentov, ale prakticky je ich oveľa viac. Aj študenti, ktorí nie sú na krúžok prihlásení, sa do dobrovoľníckych aktivít zapájajú. 

Dá sa teda povedať, že okrem vašich žiakov sa podarilo k dobrovoľníctvu inšpirovať aj ďalších žiakov? 

Áno a obe s kolegyňou sa tomu tešíme. Okrem terajšej III.A, sú tu aj ďalšie triedy a ďalší žiaci. Na našom gymnáziu sú naozaj šikovní študenti a v každej triede sa nájde niekto, kto sa dobrovoľníctvu venuje. Ak môžem teda spomenúť, tak spomeniem najaktívnejšie triedy – III.O, VI.O, III.B. V mesiaci marec sme napríklad zorganizovali tri zbierky určené na pomoc Ukrajinským utečencom a zapojila sa celá škola, všetky triedy. Tú poslednú tretiu posielame práve cez vaše dobrovoľnícke centrum priamo do stanového mestečka v Michalovciach. 

Aký prínos má podľa vás dobrovoľníctvo pre študentov? Čo im môže dobrovoľníctvo dať? 

Dobrovoľníctvo môže dať študentom veľmi veľa do života. V prvom rade ľudskosť. Dobrovoľníctvo dokáže mladého človeka doslova vytrhnúť z vlastnej bubliny, a ten môže potom vnímať realitu, všímať si okolie, pomôcť. Obrovský prínos je sebarozvoj mladého človeka, ktorý nielen rastie po intelektuálnej stránke, ale rozvíja aj svoj charakter, osobnosť, učí sa ďalším, dnes vzácnym zručnostiam, ako sú komunikácia, spolupráca, zodpovednosť, empatia. Vďaka dobrovoľníctvu sa mladý človek doslova transformuje z dobého na lepšieho.  

Cítite aj zlepšenie vzťahov medzi študentmi alebo ich vzťahu k učiteľom?      

Určite. Napríklad v období pandémie, keď sme ostali doma a nemohli sme sa stretávať, naši študenti spolu vďaka dobrovoľníctvu komunikovali. Práve dobrovoľnícke aktivity boli akýmsi spojivkom. Síce nemohli ísť potešiť seniorov priamo do domova, ale aspoň pre nich písali listy a pohľadnice, aby ich potešili. To, že tvorili, komunikovali, že sa vedeli dohodnúť, rozdeliť si úlohy, to všetko svedčí o tom, že dokážu spolupracovať a dobre spolu vychádzať. 

received_236015307823032-original

Študenti gymnázia počas pandémie písali seniorom listy a pohľadnice.


Takéto aktivity sú pre učiteľa prácou navyše. Majú dobrovoľnícke aktivity nejaký prínos aj pre učiteľov?   

Samozrejme. Každá aktivita si vyžaduje čas a energiu, ale nevnímam to ako prácu navyše. Je to práca, ktorá ma teší a robím ju zo svojho presvedčenia. Pracujem s úžasnými mladými ľuďmi, ktorí sú hnacím motorom. Každá jedna dobrovoľnícka aktivita, ktorá sa vydarí ma motivuje a posúva ďalej. O to viac, ak inšpiruje aj ďalších mladých ľudí. 

Odporučili by ste školenie Service Learning aj ďalším učiteľom?   

K dobrovoľníctvu som inklinovala vždy, ale vďaka školeniu Service Learning je pomoc efektívna a vždy padne na úrodnú pôdu. Takže jednoznačne áno. 

Ak má škola medzi pedagógmi tak skvelých a zanietených učiteľov ako je pani Masniková je to úžasné. Ťažko by však realizovala svoje aktivity so žiakmi, ak by nemala podporu vedenia školy. Podarilo sa nám stretnúť aj s riaditeľkou Gymnázia Terézie Vansovej v Starej Ľubovni pani PaedDr. Klaudiou Satkeovou,a tak sme využili príležitosť, a spýtali sme sa jej, prečo sa rozhodla podporiť dobrovoľníctvo na škole.

 Prečo ste sa rozhodli podporovať dobrovoľnícke aktivity na vašom gymnáziu? V čom vidíte prínos pre študentov? 

Jednoznačne už len tým, že prejavia empatiu s niekým, kto má nejaký problém, už to je krásne. Ak chcú ešte aj pomôcť, či už fyzicky alebo aj psychicky, lebo niekedy stačí naozaj len niekoho vypočuť, je to o to prínosnejšie. Myslím si, že ich to môže nasmerovať ďalej, môžu získať rôzne zručnosti, sociálne, emočné a určite aj pracovné. Keď napríklad robia študenti zbierku, musia si všetko vedieť zorganizovať. Kto, kedy, kde a čo bude zbierať. Takže naozaj okrem citových a osobných zručností získavajú prostredníctvom dobrovoľníctva aj pracovné zručnosti.

Pamätáte si na prvú aktivitu spojenú s dobrovoľníctvom na vašej škole? 

Prvé dobrovoľníctvo vzišlo od našich študentov. Bola som riaditeľkou asi druhý rok a študenti zo študentskej rady, ktorá bola veľmi aktívna, prišli za mnou, že chcú ísť pomôcť do hospicu. Najskôr som sa spýtala, či vôbec vedia, čo je to hospic☺. Oni si však všetko zistili, vybavili, dokonca tam zavolali a naozaj hospic navštívili. Po príchode boli emócie veľmi silné. Trošku som sa aj bála, či to psychicky zvládnu. Žili veselý, bezstarostný život, a zrazu, zažili precitnutie. Bolo to pre nich emočne veľmi silné, ale vrátili sa odtiaľ doslova krajší.

 

276017990_4598433113596456_8355908851075493969_n-original

Ako správni dobrovoľníci nás nenechali zo Starej Ľubovne odísť naprázdno a študenti gymnázia nám kufor auta naplnili zbierkou pre deti z Ukrajiny, ktorú sme hneď poslali priamo do veľkokapacitného krízového centra v Michalovciach.  

Viac, nielen o dobrovoľníckych aktivitách Gymnázia Terézie Vansovej v Starej Ľubovni sa dozviete na stránke školy TU

alebo na jej facebooku: TU

 

Za rozhovor ďakujeme Mgr. Ivete Masnikovej a riaditeľka PaedDr. Klaudii Satkeovej. 

Spracovala: Petra Kováčová